2012-07-01 | Na Sitno

header-sitno

Najvyšším vrchom Štiavnických vrchov je Sitno, ktoré doslova trčí z okolitej krajiny. Vidieť ho z diaľky takmer zo všetkých strán, a tak logicky aj výhľad z neho siaha doďaleka. Každý z návštevníkov podľahne jeho čaru aj vďaka bohatej histórii a legendám, ktoré sa s ním spájajú. Trasa na vrchol Sitna je jednou z najkrajších.

Trasa: Banská Štiavnica, námestie tzred Klinger tzred Štiavnické Bane tzred Evičkino jazero tzred Pinkov vrch, sedlo (pod Pinkovým vrchom) tzred Sedlo Krížna tzyellow Počúvadlianske jazero tzgreen Tatárska lúka tzblue Sitno tzblue Hrad Sitno tzblue Vlčia jama tzgreen Ilija tznone Banská Štiavnica, križovatka tzred Banská Štiavnica, námestie

Náročnosť: kondične stredne náročná viac ako poldenná túra v ľahkom chodeckom teréne s krátkymi úsekmi po asflatových cestách s celkovou dĺžkou takmer 21km a celkovým prevýšením okolo 800m

Počúvadlo-a-Sitno

Počúvadlianske jazero a Sitno

Veľmi pekná túra, bohužial trošku asfaltová. Pre nás, čo sme sa tam doplazili až z paštikárne (+-2hodiny autom) bola táto túra celodenná. Miestami sa nám darilo ísť po “fialovej”, keďže časť trasy je značená zľahka neprehľadne avšak nakoniec sme správnu cestu našli. Druhá varianta je, že sme slepí. Tak či onak sme sa úspešne vyhli Evičkinmu jazeru a došli sme na susedné jazero Vindšachtské. Túru sme však pojali skôr vychádzkovo, o čom svedčí aj naša priemerná rýchlosť okolo 3 km/h ako aj fakt, že sme sa zastavili, aspoň na kofolu, takmer všade kde sme na občerstvenie narazili. Vrátane občerstvenia malinami a jahodami cestou. Na Počúvadlianskom ako aj na všetkých ostatných jazerách, zvaných tajchy, sa nazbieralo množstvo ľudí užívajúcich si krásne slnečné počasie. Vyhliadka zo skalného brala na Sitne bola krásna, panoramatická a úžasná. Na vyhliadke už bol chatár pripravený na nápor turistov, ktorý mali prísť nasledujúci týždeň, počas 49. Letného zrazu KST, ktorého sme sa my pre pracovné povinnosti bohužiaľ nemohli zúčastniť. Trošku sme sa osviežili a pozreli sa z výhliadky, keďže spomínanému panoramtickému výhľadu zo Sitna bránia stromy. Cestou z Ilije sa nám nechcelo hľadať skratku poľnou cestou, ktorá je uvedená v knihe Najkrajšie pešie okruhy Slovenska. Vybrali sme sa pre istotu po krajnici až do Banskej Štiavnice.

[zdroj úvodného textu: Daniel Kollár: Najkrajšie pešie okruhy Slovenska]

Komentáre