2013-04-06 | Malokarpatský CikCak, 6.ročník

header-cikcak

Tento príbeh, v časoch nedávno minulých, opisuje hrdinskú výpravu mňa, Kliku Majstra, za Diplomom. Poslednú noc pred výpravou, prosiac bohov o Silu, chystám posledné časti zbroja.
Áno, som pripravený!

Trasa: Rača, amfiteáter tzgreen Zbojníčka tzgreen Bystrické tzgreen Pod Dračím hrádkom tzblue Medené hámre tzblue Biely kríž tzyellow Hrad Biely Kameň tzyellow Neštich tzblue Salaš tzblue Košarisko tzgreen Chata Cementárka tzgreen Prepadlé tzgreen Kozí chrbát tzgreen Limbašská vyvieračka tzgreen Limbach tzblue Šenkárka tzblue Tri kamenné kopce tzred Somár tzred Kozí chrbát tzred Salaš tzred Biely kríž tzblue Rača, námestie tzblue Rača

Náročnosť: kondične náročná celodenná túra, resp. ďiaľkový pochod, v ľahkom teréne (vhodná pre aktívneho turistu, či bežca) s celkovou dĺžkou približne 55km s prevýšením – stúpanie 1840m, klesanie 1895m

Moje kone vrané, Astronomicka-Kamenné a Kamenné-Komisárky ma s východom slnka privezú do Rače. Zisťujem, že nielen ja sa chystám dobiť Malo-Karpatsky Cik-Cak. Veľa Hrdinov, vybavených rôznym Gore-Texom, sa vydáva hľadať svoje šťastie. Starejší nás nezabúda upozorniť, že Karpaty sú na nás pripravene, a nebude hanba to zabaliť skôr. Koľká to zbabelosť! Od teraz len vpred!

Ako inak, rozmýšľaním nad neskonalou slávou a udatnosťou svojou míňam hneď prvú odbočku.
Našťastie nie sám, párik z Bohémie ma navedie na správny smer, kde od prvého šerpu dostávam Zelenú pečať. Krúti hlavou; veľa bohatierov skúša svoje šťastie.

Cesta do Jura. Tupá, prevažné priama cesta, venujem sa preto vyšším ideám a myšlienkam.
Míňam aj ďalšiu odbočku. Tu ma naviedli späť bratia z Pezinka, ktorí, ako som sa dozvedel, nikdy nepodvádzajú. Dobre pre nich! Na Nestichu pečať Čierna a už mierim po modrej. Prekvapene pozerám na sneh. Kde sa tu stále berie.

Cestou na Košarisko míňam viacero hrdinských skupín. V tvárach strach a slabosť. Stretám starejšieho z Poslednej Hliadky, pýta sa ma, či idem na Tri Kamene. Idem! A tak aj robím. Na Košarisku sa odpájam od druhého starejšieho, zlákal ho šenk. Už nemal síl. Zelena pečať, a otáčam na zelenú.

Membrána najvyššia! Najodolnejšia zo všetkých! Čo si mi to pripravila! Zelená do Limbachu, cesta nekonečných múk! Už ako solitér, brodím sa snehom, hlbokým a mokrým. Nekonečná cesta lesom, nekonečná lopota a pot. Na Kozom Chrbáte však ajhľa. Odbočka na Vyvieračku. S radosťou priťahujem opasok, a … bežím. Cesta ubieha rýchlo, rezko, únava je preč. Ak aj mám chuť zastaviť, ležérne sa prechádzajúci diviak ma presvedčí, že ešte nejaký ten meter pobehnem. Spomalím až dolu, pri prameni.Na konci zelenej limbašské varené, pečať zo Slonoviny a otáčam na Tri Kamene.

Táto cesta, cesta fatamorgán. Za každým rohom už vidíte cieľ. Ja som ho videl asi 6 krát. Nič to za to, to len myseľ šalie od toľkej námahy a slávy budúcej. Tento kúsok, celkom rýchlo, končí pečaťou a smerom na červenú.

Červená ako krv, kde sa oddeľuje zrno od pliev. Sneh pod kolená, ani živej duše, len občasné značky na stromoch. Človek myslí na rôzne chmáry. Najmä keď okolo vás prefrčí vysmiaty bežkár. Somár dal zabrať, a od tade to dám za hodinu. Ó, ja hlupák! Ó, ja trúfalý! Dve a pol hodiny úmoru, striedanie beznádeje s nutkaním bežať. Dojedám posledný proviant a myslím na najhoršie; ďalšieho lyžiara olúpim o lyže. Krokom monotónnym, už skôr stareckým ako hrdinským. A tu zrazu…hlasy! Slovenčina, krásna to reč. Mor ho! Chalúpka !Botto! Marína! Blížim sa k Poslednej Kontrole. Predkladám pečate, obdržím pochvalu a kališok ambrózie.
Že dnešná vypráva za 70 kilometrov stojí.

A zrazu.

Diplom!

Krásny je a na ňom meno moje!

Posledných par kilometrov do Rače, beriem koňa vraného a idem domov.
Chce sa mi plakať, ako kráčam po tvrdom asfalte … ale Hrdinovia neplačú.

Komentáre