2014-03-22 | Nitrianska kvérovačka

header-kverovacka

 

Turistika je síce vec pekná, ale my, ortodoxní TKrumáci, máme okrem hôr aj kopu iných záujmov. A ak sa naskytne príležitosť vyskúšať si niečo neobvyklé, hanba by nás fackovala v prípade odmietnutia. A teda v zmysle hesla “chlap, ktorý si to nechce aspoň skúsiť je pripochcaná lolitka”, sme sa rozhodli navštíviť mesto Nitra a tamojšiu strelnicu. Áno, miesto, kde sa dá skúsiť streľba zo skutočných zbraní a nie airsoftových pluvátok a detských indiánskych lukov.

Čas nás nejak netlačí, vstávame o pohodovej hodine okolo 7:30. To je akurát na prebratie sa, umytie mastnej kotrby a iných ranných rutín. Ešte cestou podojiť bankomat a ide sa. Príchod do Nitry pohodový, konieckoncov, je to za rohom. Už na parkovisku bolo jasné, že to bude dosť funny. S výbavou, ktorú si priniesli niektorí “od fachu” by sa nestratili ani na Kryme. Tak, poďme sa zaregistrovať a vypočuť si ako bude vyzerať priebeh akcie. Slova sa ujali tí najskúsenejší, v luxusne vyzerajúcom poľovníckom salóniku nám nezabudli pripomenúť, že by sa veľmi potešili, ak sa počet telesných otvorov pred akciou bude rovnať počtu po nej.

Následne sa presúvame na samotnú strelnicu, kde to už zopár manikov rozbalilo a kúria z hlavní rozmanitých kalibrov jak keby bola druhá svetová. Obzrieme si, ako vyzerajú zbrane, ktoré sme videli maximálne tak v hrách a filmoch (a niektoré ani tam). Do oka nám padne pištoľ firmy Grand Power (slovenská výroba) v kalibri 10mm auto. No neskús to. Že to nieje zrovna nízkorozpočtová zábava nám potvrdil blok na 39EUR za 50 nábojov. Nevadí, bude to stáť za to.

Zavesíme terče, napáskujeme zásobník…a poďme na to! Záblesky a rachot sprevádzajú naskakujúce diery v terči, niektoré ukážkové, niektoré mimózy. Nuž, nie je to ako z produkcie USA, kde herec trafí na 300 metrov a navyše za roh. Chce to sústredenosť a dávku rozmýšľania. Čím viac, tým presnejšie. A v neposlednom rade treba zvládnuť spätný ráz, ktorý je v tomto kalibri celkom obstojný. Nuž, pri týchto veciach dosť záleží na uhle pohladu. Nápoveda: lepší je ten zo zadnej strany.

Po obdierovaní zákerného papierového nepriateľa nám značne vyhladlo. Ale aj na to boli naši hostitelia pripravení a guláš z diviny s troškou chilli šiel dole krkom rýchlosťou svetla. Skrátka žrádylko jak sa patrí. Medzitým si obzrieme tamojšiu predajňu vo veľkosti telocvične. Je to niečo ako obchod s handrami, akurát tu sú kanóny od kabelkových minizbraní po prenosné delá na gorily. A nozdrovnice (broková dvojka). Do týchto nozdier sa nevyplatí pozerať.

Znova nám vyhladlo po streleckej stránke a tak sa vraciame k terčom, tentokrát sme si dali dačo dobrého od Algidy. Magnum! Tlačenie tužkových bateriek do valca má na počudovanie rovnaký ukludňujúci účinok ako vrnenie mačiaka. Namieriť a…klik! Záblesk z hlavne v tandeme s ranou ako z dela len o zlomok sekundy dobieha tlaková vlna. No…toto by stačilo aj na nečakaný stret s podráždeným mackom uškom. Toto nás chytilo tak, že sa bolo treba vrátiť dokúpiť náboje a terče. Chlapík za pultom, vidiac našu radosť, nám odpustil poplatok za požičanie zbrane. Nikdy nezabudnem na jeho komentár k nábojom: “tieto sú dobré, boli odskúšané v Bosne”.

Nasleduje prehliadka súkromnej zbierky majiteľa strelnice, tak sa odoberáme do budovy vedľa. Nuž, čo povedať, Veľmi zaujímavo zariadená miestnosť. To, čo bolo tam, nenájdeme ani v oficiálne dostupných múzeách. Kúsky z obdobia vojny, nože na ktoré je radosť sa pozerať a niektoré unikáty s cenou staršieho auta (a zopár s cenou nového). A samozrejme, moje obľúbené nozdrovnice. Tu je ťažko opisovať, fotky povedia ďaleko viac a vidieť to na živo je úplne iný a hlavne neopakovateľný zážitok. Ťažko sa odtiaľ odchádza.

Bohužiaľ ale musíme, program dňa máme naplnený a tak sa pcháme do auta a keď už sme tak blízko, odskočíme si ešte do Partizánskeho pozrieť nášho známeho a pochváliť sa mu s akčnou sobotou. Aj takto môže vyzerať akcia TKRUM.

A aby som nemusel odpovedať stále na to isté – nie, nemôžeme si zobrať na pamiatku náboj s akými sme strieľali, je za to paragraf.

 

Komentáre