2014-04-27 | Z Hrušovian na Gýmeš

headers-gymesbajk

Po upršanej sobote tu máme krásnu slenečnú nedeľu a ja rozmýšľam, čo s načatým dňom. Voľba padla na bicyklovu túru na hrad Gýmeš. Ešte som tam nebola, mám to relatívne blízko i počasie mi praje. Rozhodujem sa osedlať svoj bike a o pol jednej sa vydávam na cestu.

Trasa: Hrušovany icon_none Koniarovce icon_none Dolné Lefantovce icon_none Horné Lefantovce tzblue Lefantovský park tzblue Pusté tzbluetzgreen Nad Červeným krížom tzgreen Pod gaštanicou tzgreen Hrad Gýmeš tzgreen Pod gaštanicou tzgreen Nad Červeným krížom tzbluetzgreen Pusté tzblue Lefantovský park tzblue Horné Lefantovce icon_none Dolné Lefantovce icon_none Koniarovce icon_none Hrušovany

Náročnosť: kondične nenáročná menej než poldenná cyklotúra v lesnom teréne s celkovou dĺžkou približne 30km a prevýšením okolo 550m. V prípade pešej túry po značkovanom chodníku z Horných Lefantoviec ide o kondične nenáročnú poldennú pešiu túru s celkovou dĺžkou približne 19km a prevýšením okolo 500m. Náročnejšie je iba záverečné stúpanie na hrad.

Čaká ma cesta po asfaltke z Hrušovian do Horných Lefantoviec k liečebnému ústavu, kde si dávam prvú krátku prestávku. Toto miesto mám veľmi rada, pretože tu začína les a je tu neuveriteľný pokoj.  Kaštieľ s rozsiahlym parkom ,založený v roku 1369, slúžil najskôr ako kláštor, neskôr ako šlachtické sidlo či donedávna ako liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb. Po lesnej cestičke bicyklujem smerom k rozcestníku Pusté, pomedzi repkové polia a popod odkvitajúce gaštany. Pre alergikov to najlepšie 😉

Pri rozcestníku Pusté začína zelená značka. Nezdržiavam sa a šliapem ďalej po širokej a udržiavanej lesnej ceste k ďalšiemu rozcestníku, Nad červeným krížom. Cestou zo seba ometám rôzny hmyz a húsenice, ktoré sa na pavučinách spúšťajú zo stromov a znepríjemňujú mi cestu. Kdesi v týchto miestach v roku 1944 údajne havaroval americky bombardér, no po tejto udalosti tu už dnes už niet je ani stopy.

Cesta je prijemná, široká a zjazdná až do momentu, kedy mi zelena šípka rozkáže odbočiť vľavo na uzučký chodníček zarastený trávou a zahádzaný konármi. Nechcem riskovať defekt, preto zosadám z bicykla a tlačím ho pred sebou. Cestička vedie popri poliach, robím si preto prestávku a rozhliadam sa okolo seba, pretože vyhlaď na pokojnú zelenú krajinu naozaj stoji za to. Neskôr mi cesta dovoľuje opäť nasadnúť na bike a prichádzam k zvláštnej stavbe bez strechy, možno nejaká bývala chata. Nie sú tu nijaké dvere, preto nakuknem dnu a vidím dve kresla a televízor 🙂 Takže za škaredého počasia sa tu da skryť a možno na nejaký konár chytíte aj lokálnu telku. Kúsok od domu nachádzam rozcestník Pod gaštanicou a dozvedám sa, že na Gýmeš je to už len pol hoďka. Poteším sa, no radosť ma prejde, keď vidím trasu pred sebou. Cesta sa zužuje, prudko stúpa, problém mi robia popadane stromy, konáre a šmykľavé skaly. Samozrejme, musím si dávať pozor, aby som nezbúrala domček nejakému slimákovi, ktorých je tu naozaj veľa. Bicykel musí ísť na plecia a ja pomaličky doliezam na hrad Gýmeš.

HURÁ. Dávam si krátku pauzu a obzerám sa okolo seba. Aj kde sa to diaľky nezdá, hrad je skutočne impozantný. V súčasnosti tu prebieha rekonštrukcia. Môžete tu nájsť staré pivnice, zachovane klenbové stropy a na niektorých miestach dokonca zachovane povodne omietky, stĺpy aj podporne hlavice. Úžasné. Hrad vznikol v 13. storočí a zmenil niekoľko majiteľov, medzi inými aj slávneho Matúša Čáka Trenčianskeho a významný šľachtický rod Forgáčovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi a hrad obývali až do 19. storočia. Chvíľku si oddýchnem, pokochám sa a keďže je už pol štvrtej, vyberám sa domov.

Cesta dole je náročná, strmá, všetko sa šmýka, slimáky medzičasom neodišli, život mi znepríjemňujú popadane stromy, takže si treba dávať pozor a bike si treba dole zniesť. No zvládam to a za odmenu ma čaká krásny zjazd. Kde sa dá, šliapem, kde sa nedá, tlačím. Samozrejme, stále od seba odháňam muchy a iný hmyz. Prestávku si dávam až na lesníckej chate medzi rázcestiami Nad červeným krížom a Pusté. Odstránim všetky prebytočné húsenice, urobím par fotiek a pokračujem smerom dole, k liečebáku. Nedávno tu otvorili novy podnik, Penzión Dolina a teším sa na čapáka za odmenu. Prichádza sklamanie, čapáka nemajú. Nevadí, môže byt aj v skle. Doplním tekutiny a pomaly sa presúvam na asfaltku vedúcu naspäť do Hrušovian. O šiestej som doma a pekná nedeľa je za nami.

Komentáre