2014-05-01 | Strážov

header-strazov

Streda, posledný aprílový deň. Hráme milionára! Do kresla sa posadí Zver, ktorý si z minulého kola priniesol trofej zo Zobora. Dnes budeme pokračovať v súťaži. Tudududu (debilná hudbička). Keďže v poslednom kole nestačilo, pustime sa do ďaľšej otázky. Tá znie: čo so zajtrajším sviatkom práce?

A) Zobrať nejaký nadčas, veď to je už v názve
B) Ožrať sa s kolegami v krčme tak, že sa zobudím o 6 poobede
C) Len mierne sa pripiť a doliečiť sa niekde v Malých Karpatoch
D) Dáme si 2 pivá a domov, chcelo by to dáky výlet

Máte ešte 3 nápovedy:
1. Ožraté publikum v Marlone
2. Holub na telefóne
3. 50medveďov:50diviakov

Hmmm, netuším, radšej sa spýtajme publika….[[[ daj si vodkúúú, ešte dvojitý….blééééé ]]]
Publikum veľmi nepomohlo, skúsime holuba….[[[ peck peck peck, bob bob bob, flap flap flap…coo…coo…coo – to už asi zložil ]]]

50:50 konečne prináša nádej, zostávaju možnosti C a D. Vyberáme si….D!

Výborná voľba, vyhrávate výlet do Strážovských vrchov a navyše s bonusom slnečného jarného počasia.

Trasa: Zliechov tzredtzgreen Zliechov, vyše dediny tzgreen Červíková, chata tzgreen Pod Hrádkom, sútok potokov tzyellow Sedlo Samostrel tzgreen Vrábľová tzgreen Čierny vrch tzgreen Rázcestie pod Strážovom tzredtzgreen Lúka pod Strážovom tzred Strážov tzred Lúka pod Strážovom tzred Sedlo pod Strážovom tzred Zliechov, vyše dediny tzredtzgreen Zliechov 

Náročnosť: kondične stredne náročná poldenná túra v ľahkom lesnom teréne s celkovou dĺžkou približne 18,25km a prevýšením okolo 1180m.

mapka oblasti, zdroj mapy.hiking.sk

mapka oblasti, zdroj mapy.hiking.sk

Nuž, tak si teda poďme vyzdvihnúť cenu. Aby neprepadla, bude to treba urobiť čím skôr ráno. 6:00 je určite vhodný čas, asi by sa dalo zmestiť aj do neskoršej hodiny. Rýchla príprava a ide sa. Počas povinného transportu sa dokopy nič zvláštne nedeje. Teda okrem kamióna, ktorý sa rozhodol, že si na diaľnici pospí. Samozrejme ako pán, kabínou v mojom smere, návesom cez všetky pruhy v protismere. Aspoň že to nie je naopak. Cieľovým vrchom je Strážov a teda sa ponúkajú 2 možnosti.

Buď to začat v Čičmanoch alebo v Zliechove. Druhá možnosť sa mi zdá lepšia, po povinnom odfotení šípkovníka sa ide na vec. Ešte chvíľu rozmýšľania, či vyprášiť kopčisko hneď z úvodu alebo ako záverečnú chuťovečku. Radšej na záver, takto sa u nás chodí málokedy. To značí, že sa prisajeme na značku farby zelenej.


Úvod má podobný priebeh po oboch smeroch trasy. Nikto by netušil, že to bude do kopca. Nové boty treba naučiť, ako sa v hore správa – pridávam do kroku. Čo mapa hovorí, to sa teraz potvrdzuje. Počas prvých 6km to veru bude smerom hore. Možností užiť si scenériu je viac než dostatok, založim do fotodokumentácie a nejak sa nezdržiavam. Na začiatku sa nepatrí.

Ten čas tak letí…ani sa nenazdám a smer kopca sa zrazu zmení zo stúpajúceho na klesajúci. Teda, poriadne klesajúci so suchými listami na mokrom bahne. Tzv. hubová dráha. To je niečo veľmi podobné ako bobová dráha, akurát že miesto bobov sa použije…

Chvalabohu, bez ujmy a znova sa mení okolie. Dobrá muzika za lacný peniaz. Tentokrát je to krátka tiesňava, z jednej strany vysoká skala, z druhej vysoká skala, chodník a samozrejme aj potok. Naokolo nikoho, kvalitná vypínačka od mestského bordelu. Tento úsek si jednoznačne zaslúži zvoľniť tempo a viac sa pozerať.
A nie je lepšie zakončiť etapu, než atrapou mostíka cez môj tiesňavský potok. Niečo, čo bolo v minulosti mocný kus dreva je dnes už len nahromadenou kopou hniloby a prašiviny, ktoré ruka v ruke drží pokope asi len duch miestneho lesa (podľa vzhľadu asi aj duch susedného).

Relaxačná cesta sa končí, treba sa premôcť a zdolať nejaký ten úsek po asfaltke. Nemám ich rád, cítim sa tam jak v nákupnom centre 10 rokov po zániku ľudstva. Betón zostal, len frikulíni a buzeranti zmizli. A čivavky. Škoda, mám rád čivavky. Navyše sa na mňa zo stĺpika škerí oslia lebeň a ukazuje správny smer (neviem, z čoho to je lebeň, všetky volám oslia aj keby to bola ľudská).


Asfalt sa pozvoľna mení na poľnú a lesnú cestu a stúpanie sa ohlasuje znova. Ale veď už je to len zopár metrov do Sedla Samostrel, čo sa rovná polovici cesty. Tej jednoduchšej. Tu by som rád podotkol, že mapa sa nie vždy tvári objektívne. Stúpanie po zelenej je veľmi ale až príliš veľmi podobné stúpaniu na Kľak okolo vodopádu. Ale to vám veru len tak zadarmo nepovedia. Lepšie už bolo, hajde za sústruh.

Odsústružiť sa na Lúku pod Strážovom celkom sčistí hlavu ale konečne, prvýkrát počas cesty stretávam aj niekoho živého. Prehodím zopár slov s prítomnými turistami a o 10 minút už zapisujem tééé kááá RUM do vrcholovej knihy. Long live the predseda!


Zaslúžený veget, výhľady samozrejme ako inak, vyšli. Tak aj nejaké fotečky hádam budú. Medzitým prichádzajú ostatní turisti, tak zas dáme – tentokrát už dlhší – hubomel korunovaný ponukou a ochutnávkou frťana. Ej, dobrú slivku tam majú. Frťan musí stačiť, viac nie je šoférom dovolené. Ešte aspoň trocha predstavím náš klub – marketing musí byť. A záver.

Zbehnúť dole je pohodovka okorenená fučiacimi turistami, ktorých to ešte len čaká. Aj tu je to celkom strmé, napriek tomu by som povedal, že začať okruh z tohto smeru je o dosť jednoduchšie. O jeho úvodnom značení ale radšej pomlčím. Som spokojný, že som prešiel trasu takýmto spôsobom. Boty zabehnuté, s pilotným zápisom 18,25km a 1180m výškových. Česť práci teda…

Komentáre